Digitálny zápisník autorskej poézie, textov a úvah mojej nezbednej mysle. Čítajte srdcom.
pondelok 27. marca 2017
Čierny pondelok
Čo ma je po tom, že dnes ráno neprší? Okúpem sa v rannom slnku a vietor mi vysuší strapaté vlasy. Na tvári ešte stále cítim bozk od jarného vetra, jemný a svieži, ktorý prináša zmenu. Aj konáriky pučia, voňavé fialky pretkávajú zelený koberec z trávy. Nie, dnešný deň je príliš krásny na to, aby som sa stretla so Smrťou.
nedeľa 26. marca 2017
Diaľavy
osamelá
ako loďka na
súši
ktorá túži
po objatí oceánu
zabúdajúc
že na trupe
má ešte ranu
po včerajšom stroskotaní
streda 8. marca 2017
Tetraptych o poznaní
chodieval som sa rozprávať k nenarodeným
lebo už takmer nikomu neverím
lebo len oni v sebe nosia všetky
skúsenosti a ochutnávajú nie celkom vyvinutými
ústami drobunké palčeky a preto
kvôli tejto ich majstrovskej činnosti
som sa tiež stal mĺkvym a chodieval
som už mlčať ale k iným
—
by Pavlo Petrovyč Korobčuk
lebo už takmer nikomu neverím
lebo len oni v sebe nosia všetky
skúsenosti a ochutnávajú nie celkom vyvinutými
ústami drobunké palčeky a preto
kvôli tejto ich majstrovskej činnosti
som sa tiež stal mĺkvym a chodieval
som už mlčať ale k iným
—
by Pavlo Petrovyč Korobčuk
pondelok 6. marca 2017
Saturday
Today I am so weak
And feel again so fragile
Yet you Lord hear me speak
In the deepest hour of fear
My prayer I hope you hear
For you do not condemn a gentile
Repenting of my sins
I humbly wait on you
And feel again so fragile
Yet you Lord hear me speak
In the deepest hour of fear
My prayer I hope you hear
For you do not condemn a gentile
Repenting of my sins
I humbly wait on you
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)