sobota 31. decembra 2016

V ateliéri

Hudba a Ticho sú dvaja staručkí manželia, ktorých často pozývam k sebe do ateliéru. Baví ich pozorovať, ako maľujem. Za svojho života už stretli množstvo umelcov, preto majú stále o čom rozprávať. Usadíme sa, uvarím im čaj a načúvam.
S Kreativitou sme dnes ilustrovali zbierku poézie. Pestré farby prilákali aj Radosť, ktorá so sebou priniesla kyticu červených ruží od Trpezlivosti. To je gavaliér! Škoda, že sa farebné fixky vypíšu vždy tak rýchlo. Aj ruže rýchlo uvädnú.

piatok 30. decembra 2016

Botanika

Vytrhnúť korene z črepníka!
Budem rásť divoko ako poľné kvety
a svoju silu nachádzať v Slnku.
Žiadny vietor ma viac nezlomí.

štvrtok 29. decembra 2016

Sol Lewitt

Věty o konceptuálním umění

32. Banální myšlenky nemohou být zachráněny nádherným provedením.
33. Je složité zpackat dobrý nápad.
34. Když se umělec naučí dělat své řemeslo příliš dobře, vytváří povrchní umění.

utorok 27. decembra 2016

Hygiena

cudzie slzy boleli tak,
ako tie vlastné
možno preto,
že rozumiem
teraz lepšie ako kedysi
neplač, dievča,
nestojí to za to

piatok 23. decembra 2016

štvrtok 22. decembra 2016

Popoluška

svet má dve ruky
a oči unavené
po celodennej práci v kuchyni
a študovaní do rána
zajtra si nik nespomenie

pondelok 19. decembra 2016

Hebdomeros

Myšlienka, že budova pripomína nemecký konzulát v Melbourne, bola iba osobným vnímaním Hebdomera, a keď to spomenul svojim priateľom, iba sa usmiali a povedali, že to porovnanie sa im zdá čudné, a vzápätí zmenili tému a venovali sa niečomu inému. Z toho Hebdomeros usúdil, že zrejme nerozumeli tomu, čo chcel povedať, a zamyslel sa nad tým, aké ťažké býva porozumieť niekomu, koho myšlienky dosiahli určitú výšku či hĺbku. ‚Je to zvláštne,‘ pomyslel si Hebdomeros, ‚pretože mňa by sama skutočnosť, že niečo uniklo môjmu vnímaniu, nenechala spávať. Ľudia však vôbec nie sú zmätení, keď vidia alebo čítajú o veciach, ktoré sú pre nich úplne nezrozumiteľné.‘

CHIRICO, Giorgio de: Hebdomeros. Text sa nachádza v knihe Umelec a písanie od Jana Svenungssona,  Slovart : 2013, s. 57.

nedeľa 18. decembra 2016

pondelok 12. decembra 2016

In memoriam

len horúce slzy
a studené dlane
telo paralyzované bolesťou

sypký čas premieňa hodiny na minúty
a minúty na hodiny
dňa, ktorý viac nie je mojím
až do úsvitu

svitá ráno bez slnka

***

Spi sladko, babka.
Budeš mi veľmi chýbať.

nedeľa 11. decembra 2016

Primavera

Čo ak sa skončí jar,
a ja sa nenaučím lietať
navzdory zemskej tiaži
a vetrom mrazivým?
Moje dve krídla nehotové
neudržia tempo s rytmom divých labutí
a ja si nenájdem hniezdo bezpečné
a lásku nekonečnú,
v zmrznutom jazere nájdem svoj hrob?

sobota 10. decembra 2016

Neveriaci Tomáš

potrebujem kúsok hmatateľnej lásky
iba verím, že ešte stále trvá
túžim ju cítiť na končekoch smädných prstov
dotýkať sa jej svojou dlaňou
a privinúť k hrudi tak, ako mi to je vlastné

precítiť
prebolieť

a vnímať, že ešte stále existujem

štvrtok 8. decembra 2016

Nocturno

ako nočný motýľ omámený zradným svetlom
porušiť všetky konvencie
a naďalej veriť v to, čo nikto okrem teba nevidí
kúsky rozbitého sna pozliepať
sekundovým lepidlom z čokolády
vybehnúť do ulíc nočného mesta
a tvár ako zrkadlo nastaviť svitu mesiaca

streda 7. decembra 2016

Rendez-vous

v ten deň
keď som sa stretla sama so sebou
medzi štyrmi stenami
a hŕbou mĺkvych kníh
zistila som
že sa vlastne vôbec nepoznám
a že som vo vnútri
tam kdesi hlboko
prázdna

utorok 6. decembra 2016

Havran

čierny vták na modrom pozadí
rozpína krídla k nízkemu horizontu
pokoril gravitáciu

to, čo malo tešiť, zraňuje
a to, čo malo liečiť, zabíja

upínaš oči k nízkemu horizontu
chlad na lícach, zabúdaš dýchať
už niet cesty späť

pondelok 5. decembra 2016

Sizyfos

Čím sa meria ľudská snaha?
Azda veľkosťou mozoľov?
Farbou utŕžených modrín?
Počtom prebdených nocí?
Množstvom zdolaných vrcholov
či osvojených doktrín?
Kto poráta slzy mojich očí
zvlažujúce moje líca soľou
v krajine plnej chladných perín
pod záštitou spevokolov?

nedeľa 4. decembra 2016

Transfigurácia

vyklíčiť zo svojho pohodlia
pľúca naplniť vzduchom
studeným ako ľad
ostrým ako britva
čistým ako krištáľ
pozerať sa na svet očami nemého
a vdychovať,
akoby si nikdy predtým necítil
stratiť sa v spleti neznámych uličiek
a nájsť sa znova nad ránom
nová

sobota 3. decembra 2016

Úvahy o hluku

Koncept hluku je vedľajším produktom priemyselnej revolúcie. V štyridsiatych a päťdesiatych rokoch 19. storočia sa po narýchlo postavených a už schátraných európskych proletárskych štvrtiach a dielňach ustavične ozýval stavebný rachot, buchot, škripot rezania plechov a nekonečné dunenie lisov spolu s ohlušujúcim pískaním parných píšťal, sirén a elektronických zvonov, ktoré zvolávali na zmenu a prepúšťali z nej prvú generáciu mestských robotníkov, žijúcich svoje jednotvárne dni. Normálne zvuky vidieckeho prostredia – bľakot domácich zvierat, spev vtákov a bzukot hmyzu, údery nástrojov na opracovanie dreva a kameňa – sa všetky dali rozoznať, či už boli príjemné, alebo nie. Zdanlivo náhodná a nezmyselná kakofónia 19. storočia na uliciach, v továrňach a baniach sa však nedala ľahko izolovať či identifikovať. Zvuky boli novými a potenciálne nebezpečnými votrelcami v hlave prepracovaného človeka. 
— Mel Gordon

Neexistuje nič také ako prázdny priestor alebo prázdny čas. Vždy je čo vidieť a čo počuť. Ticho sa v skutočnosti nedá docieliť, nech človek robí čokoľvek. Na určité technické účely je však žiaduce navodiť čo najtichšie prostredie. Taký priestor sa nazýva bezdozvukovou komorou, priestorom bez ozveny. Keď som do takej komory pred niekoľkými rokmi na Harvardovej univerzite vstúpil, začul som dva zvuky: vysoký a nízky. Opísal som ich tamojšiemu technikovi a on mi vysvetlil, že vysoký zvuk vydáva môj pracujúci nervový systém a hlboký vydáva môj krvný obeh. Kým žijem, budú tu zvuky. A budú tu aj po mojej smrti. 
— John Cage*

*pravda, kým bude existovať aj sluch

Hluk už možno stratil schopnosť urážať. Ticho nie. 
— Dan Warburton