Čierny pondelok

Čo ma je po tom, že dnes ráno neprší? Okúpem sa v rannom slnku a vietor mi vysuší strapaté vlasy. Na tvári ešte stále cítim bozk od jarného vetra, jemný a svieži, ktorý prináša zmenu. Aj konáriky pučia, voňavé fialky pretkávajú zelený koberec z trávy. Nie, dnešný deň je príliš krásny na to, aby som sa stretla so Smrťou.

Diaľavy

osamelá

ako loďka na súši

ktorá túži po objatí oceánu

zabúdajúc

že na trupe má ešte ranu

po včerajšom stroskotaní

Táto zima trvá už príliš dlho.

Tetraptych o poznaní

chodieval som sa rozprávať k nenarodeným
lebo už takmer nikomu neverím
lebo len oni v sebe nosia všetky
skúsenosti a ochutnávajú nie celkom vyvinutými
ústami drobunké palčeky a preto
kvôli tejto ich majstrovskej činnosti
som sa tiež stal mĺkvym a chodieval
som už mlčať ale k iným
—
by Pavlo Petrovyč Korobčuk

Saturday

Today I am so weak
And feel again so fragile
Yet you Lord hear me speak
In the deepest hour of fear
My prayer I hope you hear
For you do not condemn a gentile
Repenting of my sins
I humbly wait on you

The evening crept in

The evening crept in
I cannot but sigh
Soft lofty pillows
My eyes ceased to dry
Yet you know of my misery
You and you alone
For to all the other men
Indifferent is my mourn
I plead you to stay
Do not leave me tonight
For all my secret hopes
Disappeared from my sight
I stand here, humbly as I am
Vulnerable, fragile and so weak
To know your sacred will
With all my heart I shall seek

Departure

There's no point in begging
I won't stay a while –
Nevermore shall I return to the shore
Once I have been released

Valentín

So Samotou sme sa popoludní len tak flákali po meste. Stretli sme tri mladé zaľúbené dievčatá, ktoré v jednej ruke držali červenú ružu a v tej druhej ruku jej darcu. Nebolo im chladno, aj keď vonku bolo mínus šesť stupňov. Vymrznutá som sa vrátila naspäť do svojej internátnej izby. Na stole som našla čosi zabalené v šedom novinovom papieri. Vraj prekvapenie od Priateľstva. So skrehnutými prstami som z papiera opatrne vybrala ťažký hranatý predmet. Zrkadlo, studené a úprimné ako pravda bez lásky. To, čo som v ňom zbadala, ma zabolelo.

Flood

I mustn't cry
Said I to myself
For tears—they only drench my soul
And above them I lose control
In swirling waters of sorrow and pain
Where swim I often try

Maria

Have you met that radiant child
With crystal eyes and transparent skin
Who sings and laughs and dares to play wild
Yet strives to hide deep sorrows within?

She'd tell you the secrets of butterflies
The language of birds she understands well
But when it comes to her own human kind
She remains silent, only to bid farewell