sobota 20. mája 2017

Zákonitosti

slzy vyplakané po dlhom čase sú vždy také slané
možno preto, že je v nich smútok koncentrovaný vo vysokých dávkach

pondelok 15. mája 2017

Deti

ktoré majú plnú hlavu starostí
s vecami, ktorými sme my prešli už dávno
ibaže teraz vieme
že je všetko trochu inak

nám pripomínajú
ako rýchlo plynie čas a ako rýchlo
starneme, aj keď nie navonok
tak aspoň hlavou plnou starostí
ibaže teraz trochu iných

piatok 5. mája 2017

Ráno

vstáva presne o pol siedmej
horúca sprcha potom fén a deodorant
káva rozvoniava po celom byte

ranné lieky šálka čaju
premýšľa v ktorých čiernych šatách
bude vyzerať čo najlepšie

dôsledná vo všetkom
len nie vo vlastnom zdraví
sa usmieva už len vtedy
keď chce zľahčiť celú situáciu

v sekáči si dnes kúpi nové šaty
čierne, ako inak
a možno už aj tenší kabát
ak ho vôbec bude potrebovať

nedeľa 16. apríla 2017

Children of Syria



Innocent children are being born
Into this world of sorrrow and pain
Crying so far from their mothers' ears
And living unfortunate lives in vain
Only to drown in the ocean of tears

pondelok 27. marca 2017

Čierny pondelok




Čo ma je po tom, že dnes ráno neprší? Okúpem sa v rannom slnku a vietor mi vysuší strapaté vlasy. Na tvári ešte stále cítim bozk od jarného vetra, jemný a svieži, ktorý prináša zmenu. Aj konáriky pučia, voňavé fialky pretkávajú zelený koberec z trávy. Nie, dnešný deň je príliš krásny na to, aby som sa stretla so Smrťou.

nedeľa 26. marca 2017

Diaľavy




osamelá
ako loďka na súši
ktorá túži po objatí oceánu
zabúdajúc
že na trupe má ešte ranu
po včerajšom stroskotaní

streda 8. marca 2017

Tetraptych o poznaní

chodieval som sa rozprávať k nenarodeným
lebo už takmer nikomu neverím
lebo len oni v sebe nosia všetky
skúsenosti a ochutnávajú nie celkom vyvinutými
ústami drobunké palčeky a preto
kvôli tejto ich majstrovskej činnosti
som sa tiež stal mĺkvym a chodieval
som už mlčať ale k iným

by Pavlo Petrovyč Korobčuk

pondelok 6. marca 2017

Saturday

Today I am so weak
And feel again so fragile
Yet you Lord hear me speak
In the deepest hour of fear
My prayer I hope you hear
For you do not condemn a gentile
Repenting of my sins
I humbly wait on you