Primavera

Čo ak sa skončí jar,
a ja sa nenaučím lietať
navzdory zemskej tiaži
a vetrom mrazivým?
Moje dve krídla nehotové
neudržia tempo s rytmom divých labutí
a ja si nenájdem hniezdo bezpečné
a lásku nekonečnú,
v zmrznutom jazere nájdem svoj hrob?

Neveriaci Tomáš

potrebujem kúsok hmatateľnej lásky
iba verím, že ešte stále trvá
túžim ju cítiť na končekoch smädných prstov
dotýkať sa jej svojou dlaňou
a privinúť k hrudi tak, ako mi to je vlastné

precítiť
prebolieť

a vnímať, že ešte stále existujem

Nocturno

ako nočný motýľ omámený zradným svetlom
porušiť všetky konvencie
a naďalej veriť v to, čo nikto okrem teba nevidí
kúsky rozbitého sna pozliepať
sekundovým lepidlom z čokolády
vybehnúť do ulíc nočného mesta
a tvár ako zrkadlo nastaviť svitu mesiaca

Rendez-vous

v ten deň
keď som sa stretla sama so sebou
medzi štyrmi stenami
a hŕbou mĺkvych kníh
zistila som
že sa vlastne vôbec nepoznám
a že som vo vnútri
tam kdesi hlboko
prázdna

Havran

čierny vták na modrom pozadí
rozpína krídla k nízkemu horizontu
pokoril gravitáciu

to, čo malo tešiť, zraňuje
a to, čo malo liečiť, zabíja

upínaš oči k nízkemu horizontu
chlad na lícach, zabúdaš dýchať
už niet cesty späť

Sizyfos

Čím sa meria ľudská snaha?
Azda veľkosťou mozoľov?
Farbou utŕžených modrín?
Počtom prebdených nocí?
Množstvom zdolaných vrcholov
či osvojených doktrín?
Kto poráta slzy mojich očí
zvlažujúce moje líca soľou
v krajine plnej chladných perín
pod záštitou spevokolov?

Transfigurácia

vyklíčiť zo svojho pohodlia
pľúca naplniť vzduchom
studeným ako ľad
ostrým ako britva
čistým ako krištáľ
pozerať sa na svet očami nemého
a vdychovať,
akoby si nikdy predtým necítil
stratiť sa v spleti neznámych uličiek
a nájsť sa znova nad ránom
nová

Úvahy o hluku

Koncept hluku je vedľajším produktom priemyselnej revolúcie. V štyridsiatych a päťdesiatych rokoch 19. storočia sa po narýchlo postavených a už schátraných európskych proletárskych štvrtiach a dielňach ustavične ozýval stavebný rachot, buchot, škripot rezania plechov a nekonečné dunenie lisov spolu s ohlušujúcim pískaním parných píšťal, sirén a elektronických zvonov, ktoré zvolávali na zmenu a prepúšťali z nej prvú generáciu mestských robotníkov, žijúcich svoje jednotvárne dni. Normálne zvuky vidieckeho prostredia – bľakot domácich zvierat, spev vtákov a bzukot hmyzu, údery nástrojov na opracovanie dreva a kameňa – sa všetky dali rozoznať, či už boli príjemné, alebo nie. Zdanlivo náhodná a nezmyselná kakofónia 19. storočia na uliciach, v továrňach a baniach sa však nedala ľahko izolovať či identifikovať. Zvuky boli novými a potenciálne nebezpečnými votrelcami v hlave prepracovaného človeka. 

— Mel Gordon

Neexistuje nič také ako prázdny priestor alebo prázdny čas. Vždy je čo vidieť a čo počuť. Ticho sa v skutočnosti nedá docieliť, nech človek robí čokoľvek. Na určité technické účely je však žiaduce navodiť čo najtichšie prostredie. Taký priestor sa nazýva bezdozvukovou komorou, priestorom bez ozveny. Keď som do takej komory pred niekoľkými rokmi na Harvardovej univerzite vstúpil, začul som dva zvuky: vysoký a nízky. Opísal som ich tamojšiemu technikovi a on mi vysvetlil, že vysoký zvuk vydáva môj pracujúci nervový systém a hlboký vydáva môj krvný obeh. Kým žijem, budú tu zvuky. A budú tu aj po mojej smrti. 

— John Cage*

*pravda, kým bude existovať aj sluch

Hluk už možno stratil schopnosť urážať. Ticho nie. 

— Dan Warburton

O TOM

Je ti TO úplne jedno,
a pre mňa je TO také podstatné!
Nechceš sa o TOM so mnou rozprávať.
Nechcem sa o TOM s tebou rozprávať.
Nechajme TO na inokedy,
na TOM predsa až tak nezáleží.
Tebe, ale nie mne.

Novembrová

Aké slová je vhodné predniesť
nad hrobom stroskotaného sna,
kedy ľútosť so sklamaním
kladú veniec smútku
na rakvu vyhasnutej nádeje?

Nezostáva vari nič iné
než slzami spomienok polievať
zradné chryzantémy poznania
a na epitaf vytesať:
Aj tadiaľ vedie Cesta.