2 Železo sa ťaží zo zeme a meď sa taví z rudy.
3 Človek prekonáva tmu a v najvzdialenejších miestach vyhľadáva kamene ukryté v temnote.
4 Šachtu hĺbia ďaleko od obývaných miest, zabudnutí bez pôdy pod nohami visia a hojdajú sa ďaleko od ľudí.
5 Zem, z ktorej inak pochádza chlieb, je v hĺbke spustošená akoby ohňom.
6 Jej skaly sú ložiskom zafírov a sú tam zrnká zlata.
7 Chodník ta ani dravec nepozná a oko jastraba ta nedovidí.
8 Pyšné šelmy po ňom nešliapali ani lev sa po ňom neprechádzal.
9 Človek siahol rukou po tvrdom kameni a od základov vyvracia vrchy,
10 do skál vytesal chodby a tak jeho oko uvidelo všetko, čo je drahocenné.
11 Zamedzil presakovanie riek a to, čo je skryté, vyniesol na svetlo.
12 No múdrosť — kde ju možno nájsť? Sídlo rozumnosti — kde sa nachádza?
13 Človek nepozná jej cenu a v krajine živých sa nenachádza.
14 Prahlbina hovorí: Vo mne sa nenachádza. More hovorí: U mňa jej niet.
15 Nedá sa zaplatiť rýdzim zlatom a striebro nevyváži jej cenu.
16 Nedá sa vymeniť ani za zlato z Ofíru, ani za drahocenný ónyx alebo zafír.
17 Nedá sa porovnať so zlatom ani s drahým sklom, ani vymeniť za predmety zo zlata.
18 Koraly a krištáľ sa ani nespomenú, cena múdrosti je nad perly.
19 Nedá sa porovnať s kúšskym topásom ani čistým zlatom vyvážiť.
20 No a táto múdrosť — odkiaľ prichádza? A sídlo rozumnosti — kde sa nachádza?
21 Pred očami všetkých živých je zahalená, skrytá aj pred vtáctvom nebies.
22 Abaddon a smrť povedali: Len správa o nej sa nám dostala do uší.
23 Boh však rozumie jej ceste a on vie, kde ju možno nájsť.
24 Veď on až do končín zeme dovidí, pozoruje všetko pod nebom.
25 Keď určil vetru jeho váhu a mierkou vody odmeral,
26 keď dažďu stanovil poriadok a blesku s hromom určil cestu,
27 už vtedy ju videl a o nej rozprával, pevne ju ustanovil a preskúmal.
28 Človeku potom povedal: Pozri, bázeň pred Pánom, to je múdrosť, a strániť sa zlého — to je rozumnosť.
—
Jób, 28. kapitola
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára