Ideálne podmienky

Dnes som v poštovej schránke našla list. Zaslala mi ho Skúsenosť. Celá nedočkavá som ho rýchlo otvorila. Vo vnútri bol kúsok zožltnutého papiera, na ktorom stálo:

Ideálne podmienky existujú len v našej mysli. Život, tak ako ho poznáme, je oproti tomu plný škrabancov, omylov a problémov. Uľaví sa ti, keď si to uvedomíš a prestaneš sa bezhlavo hnať za perfekcionizmom. Usiluj sa o dokonalosť, prijmi však skutočnosť takú, aká je, a na základe toho konaj.

O hraniciach

Kadiaľ vedie hranica medzi húževnatosťou a pochabosťou?

Kadiaľ vedie hranica medzi odvahou a drzosťou?

Kadiaľ vedie hranica medzi tvrdohlavosťou a vytrvalosťou?

Kadiaľ vedie hranica medzi láskavosťou a jej zneužívaním?


Dlho som si myslela, že mojou najväčšou úlohou je prekračovať vlastné hranice. Vlastne až donedávna, kým úlohu nekompromisného colníka neprebrala Bolesť. Na jednej takejto hranici som vtedy stretla Múdrosť. Opierala sa o kovové zábradlie a hľadela ďaleko za horizont. Spýtala som sa jej, o čom premýšľa. Múdrosť sa na mňa usmiala a povedala: „Ak chceme na svojej ceste postupovať ďalej, musíme neustále prekračovať hranice nášho vnútorného aj vonkajšieho sveta. Prekročenie každej hranice vždy niečo stojí. Niektoré hranice vyžadujú clo vo forme pýchy, iné vo forme sebazaprenia a na niektorých z nich musíš zaplatiť vlastným zdravím. Pamätaj si, že hranice nás nielen obmedzujú, ale predovšetkým chránia.“ Zhlboka som sa nadýchla čerstvého vzduchu. Uvažovala som, ako rozoznám, ktoré hranice mám prekročiť a ktoré naopak nie. Múdrosť mi ponúkla pohár teplého čaju z termosky, ktorú mala schovanú hlboko v batohu. Potom pokračovala: „Pri prekračovaní hraníc sa musíme riadiť dopravnými značkami. Často sa ale stáva, že kráčame po teréne, v ktorom žiadne dopravné značky nie sú. Vtedy sa musíme riadiť mapou. Existuje mnoho druhov máp. Trh je nimi doslova zahltený. A v tom je ten háčik – človek si z toľkého množstva nevie vybrať tú správnu mapu, ktorá ho privedie do cieľa. A tak mnohí hľadajú ten správny smer, pričom neustále blúdia.“ V tom Múdrosť stíchla. Zrejme si všimla môj ustarostený pohľad. Opäť sa na mňa usmiala. Vzala ma za ruku a jemne pošepla: „Povediem ťa.“ A tak sme sa spolu vydali na cestu.

Sloboda?

Kontrola ako jeden z aspektov dneška je efektom normalizovaného konania a správania sa jednotlivca. 

— Gilles Lipovetsky

The Tide Rises, The Tide Falls

The tide rises, the tide falls,
The twilight darkens, the curlew calls;
Along the sea-sands damp and brown
The traveler hastens toward the town,
And the tide rises, the tide falls.

Darkness settles on roofs and walls,
But the sea, the sea in darkness calls;
The little waves, with their soft, white hands
Efface the footprints in the sands,
And the tide rises, the tide falls.

The morning breaks; the steeds in their stalls
Stamp and neigh, as the hostler calls;
The day returns, but nevermore
Returns the traveler to the shore.
And the tide rises, the tide falls.
—
by Henry Wadsworth Longfellow

Pohár čerstvého mlieka

Dnes ma veľmi oslovil nasledujúci príbeh. Dr. Howard Kelley bol významný lekár, ktorý v roku 1895 založil odbor gynekologickej onkológie na Univerzite Johna Hopkinsa. Podľa autora jeho životopisu Audreya Davisa sa tento lekár jedného jarného dňa vybral na turistiku po severnej Pennsylvánii. Pretože bol smädný, zastavil sa na jednej farme, aby poprosil o pohár vody. 
Malé dievčatko počulo, že niekto klope na dvere a otvorilo mu. Keď ju poprosil o pohár vody, dievčatko mu namiesto vody prinieslo pohár čerstvého mlieka. Chvíľu sa u nich zdržal a potom šiel ďalej svojou cestou. 
O nejaký čas toto dievčatko vážne ochorelo. Ako pacient, ktorý potreboval chirurgický zákrok, sa ocitlo práve na oddelení doktora Kelleyho. Po operácii jej priniesli šek, na ktorom bolo úhľadným písmom napísané: „Operácia zaplatená pohárom mlieka.“
—
Je najvyšší čas zmeniť ideál úspechu na ideál služby. 
Albert Einstein

People are entering your life and leaving all the time. 

Family are the ones who stay.

Quo vadis, homine?

Zdanlivo nenápadné video pod názvom First World Problems otvára mnoho aktuálnych problémov, s ktorými sa pasujeme vo vyspelých krajinách. Úspešne? Naozaj šťastie závisí od peňazí a materiálneho zabezpečenia? A čo naša príroda, vďaka ktorej žijeme? Quo vadis, homine?

Príručka vďačnosti

Keď som sa dnes vracala domov, stretla som Chudobu. Krčila sa pri vchode do nákupného centra a prosila o zopár drobných. Všimla som si, ako okolo nej prechádzala Ignorancia a Bezcitnosť. Pohŕdanie na jej adresu uštedrilo zopár krutých poznámok. Zalovila som najprv vo vreckách pleteného svetra, potom v pletenom košíku. Nič. Keď Chudoba videla, že nič nemám, bez zaváhania vytiahla z vrecka malú príručku Vďačnosti. Vraj ju už celú prečítala. Vložila mi ju do ruky a pomaličky odkráčala do parku. Ja som tam zostala ešte chvíľu stáť.

Raňajky do postele

Dnes mi Predstavivosť priniesla raňajky do postele. Banánové palacinky s karamelom, roztopenou čokoládou a horou šľahačky, k tomu Earl Grey v rozkošnej porcelánovej šáločke so zlatým lemovaním. To všetko na elegantnom provensálskom podnose. Pustila mi k tomu dokonca 4 ročné obdobia od Vivaldiho. Túto rozkoš som si užívala počas celého dopoludnia.

Súčasné umenie

Na obed si ku mne prisadlo Nedorozumenie. Objednali sme si hubovú polievku. Tá polievka ma veru riadne zmohla, a tak som si šla spolu so Smútkom na chvíľočku zdriemnuť. Prebudila nás až Zodpovednosť, ktorá nad nami stála s budíkom v ruke a čosi zašomrala o skúške zo súčasného umenia. S kávou v ruke a kruhmi pod očami som si zapla notebook. Múdrosť si ako na truc vzala deň voľna. Sústredenie dnes ani nevstalo z postele. V izbe som teda zostala len s Únavou a Kreativitou. Prišli sa pozrieť, čo robím. Spolu sme prechádzali množstvo povrchných, škandalóznych alebo perverzných diel. Kreativita to nevydržala a začala si kresliť  ilustrácie pre nové básne. Ja som dopila bielu kávu s cukrom a šla si zaliať zelený čaj. Skúška je už o dva týždne a Sústredenie musí práve teraz ochorieť.