Kadiaľ vedie hranica medzi odvahou a drzosťou?
Kadiaľ vedie hranica medzi tvrdohlavosťou a vytrvalosťou?
Kadiaľ vedie hranica medzi láskavosťou a jej zneužívaním?
Dlho som si myslela, že mojou najväčšou úlohou je prekračovať vlastné hranice. Vlastne až donedávna, kým úlohu nekompromisného colníka neprebrala Bolesť. Na jednej takejto hranici som vtedy stretla Múdrosť. Opierala sa o kovové zábradlie a hľadela ďaleko za horizont. Spýtala som sa jej, o čom premýšľa. Múdrosť sa na mňa usmiala a povedala: „Ak chceme na svojej ceste postupovať ďalej, musíme neustále prekračovať hranice nášho vnútorného aj vonkajšieho sveta. Prekročenie každej hranice vždy niečo stojí. Niektoré hranice vyžadujú clo vo forme pýchy, iné vo forme sebazaprenia a na niektorých z nich musíš zaplatiť vlastným zdravím. Pamätaj si, že hranice nás nielen obmedzujú, ale predovšetkým chránia.“ Zhlboka som sa nadýchla čerstvého vzduchu. Uvažovala som, ako rozoznám, ktoré hranice mám prekročiť a ktoré naopak nie. Múdrosť mi ponúkla pohár teplého čaju z termosky, ktorú mala schovanú hlboko v batohu. Potom pokračovala: „Pri prekračovaní hraníc sa musíme riadiť dopravnými značkami. Často sa ale stáva, že kráčame po teréne, v ktorom žiadne dopravné značky nie sú. Vtedy sa musíme riadiť mapou. Existuje mnoho druhov máp. Trh je nimi doslova zahltený. A v tom je ten háčik – človek si z toľkého množstva nevie vybrať tú správnu mapu, ktorá ho privedie do cieľa. A tak mnohí hľadajú ten správny smer, pričom neustále blúdia.“ V tom Múdrosť stíchla. Zrejme si všimla môj ustarostený pohľad. Opäť sa na mňa usmiala. Vzala ma za ruku a jemne pošepla: „Povediem ťa.“ A tak sme sa spolu vydali na cestu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára