Cesta z mesta

Spolu s Múdrosťou sme sa vybrali na malý výlet po okolitých mestách. Pamäť mi požičala svoj fotoaparát, vraj aby som urobila čo najviac snímkov. A tak som fotila všetko, čo som videla. Po návrate domov sme si spolu s Pamäťou prezerali farebné fotografie z celého dňa. Boli rozmanité, avšak plné ruchu a nepokoja. Každá z nich zachytávala mesto prispôsobené mladým a úspešným ľuďom, ľuďom dynamickým, podnikavým, kreatívnym, ktorí si tvrdo razia cestu za kariérou. Máloktorá z ulíc myslela na starších ľudí, ktorí majú problémy pri pohybe. Dojala ma fotografia staručkej dámy, ktorá s veľkými ťažkosťami prechádzala cez priechod pre chodcov, na ktorom zelená trvala len niekoľko sekúnd. Zelenú, naopak, mali energickí ľudia, ktorí netrpeli núdzou o financie, a to nielen na priechodoch pre chodcov. Kaviarne, bary, kiná, kníhkupectvá a podujatia najrôznejšieho druhu im doslova otvárali svoju náruč. Ďalšie fotografie zachytávali ľudí, ktorí sa mimoriadne láskavo a pozorne starali o svojich domácich maznáčikov. Aké krásne, pomyslela si Pamäť. Vzápätí ju však šokovali snímky tých istých ľudí, ktorí popri núdznych a biednych prechádzali bez povšimnutia. Na zvyšných fotografiách boli zachytené už len betónové bloky bez ľudskej tváre, dymiace továrenské komíny, preplnené diaľnice a neutíchajúci zhon veľkomesta. Vypla som fotoaparát. Spolu s Múdrosťou a Pamäťou sme si celé unavené ľahli do mäkkých perín. Ani jedna z nás v tú noc nemohla zaspať.